Vitajte na stránke venovanej ľuďom, ktorí chcú svoj život zmeniť k lepšiemu!

          Väčšina ľudí a hlavne mladež si myslí, že Boh je len zastierkou, aby cirkev mohla "zdierať" ľudí, alebo že Boha nepotrebujú, že si vystačia sami, že Boh nie je...

Preto vám chcem napísať pár viet o tom, ako žili a aký majú názor na, predtým pre nich neexistujúceho, Boha a ako sa zmenil ich život, ako nabral nový smer, smer nádeje v lepší život.

Ak pociťuješ beznádej, nevzdávaj sa! Keď objavíš zmysel svojho života, v tvojom živote sa udejú zázračné zmeny. Boh hovorí: Lebo ja poznám úmysly, ktoré mám s vami... úmysly smerujúce k blahu a nie k nešťastiu: dať vám budúcnosť a nádej. Jer 29,11
Ak poznáš zmysel svojho života, tvoj život sa stane jednoduchším. Budeš vedieť, čo robiť a čo nie. Zmysel v tvojom živote ti pomôže rozhodovať, ktoré činnosti sú podstatné a ktoré nie. Jednoducho sa opýtaš: Pomôže mi toto dosiahnuť jeden z cieľov môjho života?
Bez jasného cieľa sa nemáš na základe čoho rozhodovať, investovať svoj čas a používať svoje prostriedky. Máš sklon robiť rozhodnutia na základe okolností, nátlaku a momentálnej nálady. Ľudia bez cieľa sa pokúšajú robiť príliš mnoho, čo spôsobuje stratu času, stres, únavu a konflikty.
Je nemožné vyhovieť všetkým. Máš toľko času, aby si konal Božiu vôľu. Ak nestíhaš, znamená to, že sa pokúšaš urobiť viac, ako Boh pre teba naplánoval. Život s cieľom vedie k jednoduchšiemu životu, rozumnejšiemu časovému rozvrhu a prináša pokoj mysle. Biblia hovorí: Niekto sa robí bohatým, a nemá ničoho, iný sa robí chudobným, a vládne veľkým majetkom. Pr 13,7

------------------- SKÚSENOSTI ------------------

1.) " Spočiatku som bol úplne mimo viery v Boha. Rodičia boli pokrstení evanjelici, ale vôbec nežili svoju vieru. Babka síce tlačila na nás, aby sme chodili do kostola. Jej tlaky však vyvolávali doma len nepríjemnú atmosféru. Ja som k náboženstvu nadobúdal vnútorný odpor. Keď som počul niečo o Bohu, chytala ma totálna alergia.

Ešte aj v stredoškolskom prostredí som sa utvrdzoval v takom duchu, že viera je len výmysel starších pánov a babiek. Živil som v sebe predstavy, že viera je záležitosťou starých ľudí a rozprávkou pre malé deti.

Mám brata, ktorý študoval rozličné náboženstvá a filozofie, až sa dostal k evanjeliu. Niečo mi o tom rozprával a mňa to oslovilo. Zaujala ma hlavne jedna myšlienka: Čo bude potom, keď zomriem? A ďalej: Prečo vlastne žijem? S bratom sme si spoločne čítali evanjelium.

Predtým som rozmýšľal nad tým, či sa mi niekedy podarí spoznať zmysel života. A po tom prelome, keď som poznal Boha, som cítil, že už som ho našiel. Lenže som nevedel, že to bude tak rýchlo. Myslel som si, že potrvá niekoľko desaťročí, kým na to prídem. Alebo že to pochopím, až keď budem starý. Po obrátení som nabral takú úžasnú silu, elán. Cítil som, že Boh je so mnou a že ma vyslobodil z okov hrubozrnných slabostí, s ktorými som predtým zápasil.

Ďakujem Pánu Bohu, že mi dal toto si prežívať. Predtým som mal také kamenné srdce, dosť ťažkopádne. Nevedel som pochopiť Ježišovo utrpenie ani utrpenie iných."

2.) " Viete, žil som tradičným náboženským katolíckym životom. No bez toho, že by som mal osobný vzťah s Bohom - Ježišom Kristom. Jednoducho som chodil do kostola, pretože sa to má ako aj iné veci. No potom som prestal, pretože som v tom nevidel význam. No Ježiš si ma našiel sám. Začal som piť alkohol, fajčiť marihuanu, hašiš, beznádej, depky, no proste to, čo prežíva dnešný mladý človek. Dokonca to zašlo tak ďaleko, že som viac bol opitý ako triezvy. A to som nemal ani 18 rokov. No bol to iba prejav niečoho hlbšieho, čo je v mojom srdci a to je hriech.

Môj najbližší kamarát onedlho uveril v Boha a začal mi o ňom hovoriť. O Jeho láske, ľudskom hriechu a Ježišovej obete na kríži za nás. O všetkom tomto som vedel, no vtedy som tie slova prvý krát vnímal ako pravdu. A nie ako nejaké prázdne reči, ktoré sa ma nedotknú. Uvedomoval som si svoj hriech. Vinu ktorá ma veľmi ťažila ...

"Teraz hovorte k Bohu. Boh sa vám chce dať práve teraz poznať." A to bol ten moment , kedy som Ježišovi odovzdal svoj život. Z môjho srdca vyšla prvá úprimná modlitba po rokoch. ,, Bože, ak si, daj sa mi poznať ". Vtedy som si uvedomil, že Boh je pri mne. Cítil som svoju hriešnosť a slabosť. Rany v duši, ktoré som si rokmi získal. Naozaj som vedel, že tam je Ježiš, ten, ktorý má moc vyslobodiť ma z toho. A dať mi skutočný život v plnosti. Plakal som a plakal. Ja, ktorý som predtým snáď plakal naposledy v detstve. Pretože v našej partii pankáčov sa hovorilo, že chlapi predsa neplačú. Aj to bol dôkaz jeho lásky ku mne.

Bol 27. január 2002. A Ježiš zmenil môj život. Ukázalo sa to, už v najbližších dňoch. Zrazu mi prestal chutiť alkohol. Na marihuanu som ani nemyslel. Skôr som stále viac cítil, že Boh chce, aby som sa postupne zmieroval z ľuďmi. Ktorým som za tie roky ublížil. "

3.) " Boha ako osobného Spasiteľa nepotrebujem. Veď mám všetko, čo len chcem, som v podstate úspešný, som zabezpečený, som zdravý, a hlavne som dobrý človek!

Žijem tak ako všetci okolo mňa. Nemám problém s neverou, veď sme tolerantní, nie? Nemám problém s krádežami, veď tú ceruzku som poctivo nafasoval, nemám problém s kšeftami, veď šikovným patrí svet, nie? Všetko som ospravedlňoval tým, že aj iní tak žijú. Stále Boha nepotrebujem, vek 37.

Dlho som si namýšľal, že sa poznám ... po obrátení sa k Bohu, som sa uvidel v pravom obraze ... zlý, hriešny, podvodník a klamár, zlodej a skazený človek s pokriveným charakterom. Pozor! Takto ma vidí Boh ... a podobne každého z Vás ..., píše o tom v Písme. Aj ja som si myslel, že patrím medzi dobrých, neubližujúcich, s láskou v srdci.

Čítam Bibliu a tu zrazu ... ale sa tamten zle zachoval, hm ... On? Veď to je môj obraz ... moje skutky ... motívy ..., všetko začalo do seba zapadať a vybaľovať sa v pravom svetle ..., bolo mi zo seba zle a občas je mi ešte aj dnes. Pochopil som, že sám sa nikdy neočistím,  nie je čím, nie je ako. Jedine Pán Ježiš to môže učiniť a učinil pre všetkých, ktorí mu tento svoj stav v pokáni vyznajú ..., inej cesty niet.

Masírovať a hladkať si vlastné svedomie, utešovanie sa Božou láskou a tým, že ja som predsa dobrý ... je cesta, ktorú ponúkajú viaceré smery náboženstva, no nie Boh Biblie. Nie Boh, ktorý svoj pôvod dokázal vstaním z mŕtvych, porazením satana a smrti. "

4.) " Ako malé deti nás s bratom občas babička brala do kostola. Tieto občasné návštěvy ale neskôr prestali, pretože nás to už s bratom nebavilo a hnevali sme tam. Potom prišla základná škola a potom gymnázium - v tej dobe som o Bohu nepremýšľal. Teda až na jednu zvláštnu udalosť.

Boli sme na chalupe u babičky a v televízii dávali nejaký film, kde sa o Bohu hovorilo. Keď film skončil tak som sa po prvý krát pomodlil: Bože ak si tak by som s Tebou chcel žiť. Behom štúdia na gymnáziu som prečítal veľa kníh priťahovalo ma ono tajemno, knihy o UFO, zvláštnych javech a pretože brat v tej dobe začal s psychotronikou, hneď som sa toho chytil.

Brat odišiel na vojnu a keď sa vrátil, tak mi zrazu hovoril o Bohu a o tom, že okultizmus je pasca. Mal som čas a tak som si prečítal knihy a zvážil argumenty, ktoré mi priniesol. Takže evolúcia je nepravdivá teória - no to sa dá pochopiť, zvlášť keď dôkazy proti sú tak silné. Takže stvorenie hm, hm, no tak dobre. Takže Biblia je pravdivá - no to je teda gól, vždy som si myslel, že je to niečo ako mýty a báje. Takže história a staroveký neveriaci historici potvrdzujú to, čo Biblia hovorí o Ježišovi. Takže je to inak ako som si myslel. A čo keď majú pravdu hinduisti, to by bylo predsa potom jedno - rovnako bych sa prevtelil. No áno, ale čo keď má pravdu tá Biblia, to už by teda jedno nebolo. Možno to ale ide nakoniec vysvetliť nejako inak. No áno, ale história potvrdzuje Ježiša a nie iné náboženstvá. Nakoniec mi zostal Ježiš.

V jednej z tých kníh bolo popísané ako Ježiša pozvať do svojho života, že vraj Ho prijať ako Pána a Spasiteľa. No tak som to povedal. A čo sa potom stalo? - Nič!!! V ďalších troch rokoch som čítal Bibliu, modlil sa a inak som si robil čo ma len napadlo. Stačilo predsa, že verím v Boha. Takže som kresťan a nebo je moje. Po troch rokoch som už ale nemohol. I keď Boh odpovedal na moje modlitby a bol so mnou, ja som nebol s Ním. Bol som proste svojvoľník, ktorý si myslí, že je kresťan. Ale čítal som Bibliu a modlil sa a Boh so mnou predsa len nejako vo vnútri jednal.

Moje názory sa stále menili, pomaly som zišťoval, že nemôžem žiť tak ako doteraz. Nakoniec potom, čo som sa raz vrátil z krčmy som videl, že už ani nechcem. Zodvihol som telefón, zavolal do cirkvi a tri roky potom čo som Ježiša mojim Pánom nazval, som Ho ním aj učinil.

Ježíš je teraz skutočne mojom živote. Je reálny a to, čo mám, by som za nič nevymenil. Toľko som sa bránil Ho poslúchať, aby mi nevzal potešenie zo života a neviazal ma zákonmi čo musím a nesmiem. Keď som Ho začal poslúchať, tak som zistil, že je to lepšie, než keď som si svoj život chránil. On to vie o dosť lepšie."

5.) " Jedného rána vo februári 1985, po bezsennej noci, jeden hlas v mojom vnútri mi povedal: „Vstaň, je čas, zomri mladý!" Pristúpil som k oknu s neodolateľnou túžbou spáchať samovraždu, aby som raz a navždy skoncoval s mojím utrpením. 6 poschodí podo mnou som videl ulicu a chystal som sa skočiť.

V mojom vedomí mi zrazu prebleskla hlavou jedna ochromujúca myšlienka: „Si si istý, že tvoje utrpenie sa skončí? Nepôjdeš náhodou do pekla?"

Násilne som zatvoril okno a v tranze som padol na kolená, kričiac celým srdcom k Bohu! Povedal som mu: Bože, neviem, kto si, neviem, či si Budha, Mohamed alebo Ježiš Kristus, ale obraciam sa na TEBA, ktorý si stvoril nebo a zem - ak existuješ, zachráň ma, vrúcne ťa prosím!

Moji rodičia počuli hluk a prišli do mojej izby. Našli ma v tranze a slzách. Nevedeli, čo robiť. Videl som môjho otca bezbranného a moju matku bezmocnú. Vyhlásil som mojej matke, že si nájdem iný byt, pretože náš dom bol posadnutý. Bol som psychicky vyčerpaný! Už niekoľko mesiacov som nedokázal spať.

V to sobotné ráno som vyšiel von a blúdil som po uliciach. Nejaká skupina kresťanov mi podala nejaký leták, ktorý som rýchlo skrkval. Potom som ich stretol znova. Vzal som si leták, aby som im urobil radosť, a pokračoval som svojou cestou.

Zrazu som nadobudol presvedčenie, že ten Boh, ku ktorému som volal, v to isté ráno mi dával schôdzku. Vrátil som sa po svojich stopách a povedal som človeku, ktorý mi podal leták: „Dobrý deň, pane. Volám sa Franck Alexandre, moja matka je kartárka, špiritistka atď... Volajú ma syn čarodejnice. Môj dom je posadnutý od pivnice až po povalu. Som obklopený „prízrakmi", obeť dotykov, počujem hlasy. Vzťah medzi mojím otcom a matkou je napätý. Moja malá sestra vidí v noci prízraky a kričí! Ja mám čierny opasok v karate, bijem sa na trhových slávnostiach... Máte pre mňa nejaké riešenie?"

Ten človek mi odpovedal: „Áno, si pod vplyvom prekliatia, ale Ježiš ťa môže oslobodiť." Otvoril Bibliu a prečítal mi jeden úryvok: Deuteronómium 18,10n: Nech niet medzi vami nikoho, kto by kázal svojmu synovi alebo dcére prejsť ohňom, aby sa očistili, alebo kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia; nech niet čarodejníkov, zaklínačov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi.

Pri čítaní toho textu som bol presvedčený, že je to pravda. Prijal som pozvanie prísť na stretnutie v ten večer a tam som si uvedomil, že uprostred tých kresťanov je niekto mocnejší ako duchovia, ktorí ma obývali. Na konci stretnutia sa pastori modlili za mňa, vyzvali ma prosiť o odpustenie mojich hriechov a vyznať Ježiša ako môjho Spasiteľa a Pána. Vzápätí som mal videnie: videl som rieku, ktorá prúdila zo srdca Boha a prichádzala oslobodiť celé moje bytie. Počul som hluk reťazí, ktoré sa lámali, a zvuk dverí, ktoré sa otvárali. Zahalil ma obrovský nadpozemský pokoj a počul som hlas Ježiša, ktorý mi hovoril: „Ty si môj sluha. Vybral som si ťa, aby si zaniesol evanjelium národom."

Dnes som evanjelizátor a hlásam evanjelium v mnohých krajinách. Kázanie je sprevádzané mnohými zázrakmi. "

Existuje viditeľný svet a existuje aj neviditeľný svet. Či tomu veríme alebo nie, sme obklopení svetom duchov. Boh existuje, anjeli tiež, ale rovnako aj diabol a zlí duchovia. Títo zlí duchovia nám vládnu a ovplyvňujú nás, pretože sme oddelení od Boha. Sme oddelení od Boha kvôli nášmu hriechu. Ak sa kajáme a　obrátime sa k Ježišovi, môžeme byť oslobodení z pôsobenia diabla a zlých duchov na náš život. Umierajúc na kríži Ježiš vykúpil naše viny, zmieril nás s Bohom, oslobodil nás z moci diabla a zlých duchov. Ježiš vstal z mŕtvych. Ježiš - a nikto iný premohol diabla. Ak veríme v neho - v nikoho iného - môžeme začať nový život, zvíťaziť nad hriechom a nad silami temnôt.

Diabol a zlí duchovia nás vedú do pekla - Ježiš nás vedie do neba. Je na nás dobre si vybrať.

Čo mám robiť? Akou cestou mám ísť, kde mám hľadať zmysel svojho života? Odkiaľ mám čerpať energiu, lásku k blížnym a nádej v lepší život?

1 Jána 5:13 nám hovorí, " Píšem tieto veci vám, ktorí ste uverili v mene Syna Božieho, aby ste vedeli, že máte večný život. "

Rim 3:23 " Všetci sme zhrešili. Všetci sme sa dopustili vecí, ktoré Boha zarmucujú. "

Rim 6:23 " Za náš hriech si zasluhujeme trest, ktorý je večným odlúčením od Boha. "


Ježiš zomrel na kríži, aby splatil dlh za naše hriechy (Rímskym 5:8; 2 Korintským 5:21). Ježiš zomrel namiesto nás, vzal na seba trest, ktorýsme si zaslúžili my. Jeho vzkriesenie dokazuje, že Jeho smrť bola dostatočnou platbou za naše hriechy.

Boh daruje odpustenie aspasenie všetkým, ktorí uveria v Ježiša - uveria v Jeho smrť ako platbu za naše hriechy (Ján 3:16; Rímskym 5:1; Rímskym 8:1).